Agorafobia je skrytým problémom mnohých ľudí a ich
okolie si to vôbec nemusí uvedomovať. Podľa štatistík trpí agorafóbiou 3 – 6 % slovenskej populácie, niektoré zahraničné zdroje uvádzajú ročné zaznamenané prípady agorafóbie
u 0,9 % obyvateľstva Spojených štátov amerických a až 1,3 % ľudí zažilo symptómy agorafóbie počas svojho života.
Čo je to agorafóbia
Agorafóbia je chorobný strach z otvorených priestranstiev a veľkých plôch. Etymológia slova pochádza z gréckeho „agora“, teda priestranstvo alebo trh a „phobos“, čo je strach.
Ako sa agorafóbia prejavuje
Agorafóbia je spojená s panickým atakmi a chronickými
stavmi paniky. Akonáhle sa človek vyskytne v otvorenom priestranstve
veľkej rozlohy a s množstvom ľudí, alebo naopak v uzavretom preplnenom
priestore akom je mestská hromadná doprava, začína pociťovať nepokoj.
Symptómy sprevádzajúce agorafóbiu:
- Triaška,
- Potenie,
- Zrýchlený tep,
- Búšenie srdca,
- Nevoľnosť a zrýchlené dýchanie.
Symptómy sú teda veľmi podobné tým prameniacim
z chronických úzkostí. Najčastejšie sú tieto ťažkosti pridružené k iným
diagnózam. Okrem fyzických prejavov má agorafóbia aj vplyv na psychiku,
konkrétne z nej pramenia iracionálne pocity strachu a toho, že sa
niečo stane.
Agorafób sa obáva o svoj život, o to, že v prípade potreby mu nebude poskytnutá pomoc, alebo nebude vedieť z priestranstva uniknúť. Radšej tak zvolí únikovú trasu ešte pred tým, než sa jeho panický záchvat rozvinie naplno, opustí MHD aj za cenu meškania, prípadne sa vyberie radšej menej frekventovanou uličkou, ako by prešiel námestím.
Ako sa diagnostikuje a lieči agorafóbia
Diganostika agorafóbie prebieha za pomoci
odborníka, väčšinou ide o psychológa skúseného v oblasti psychických
chorôb spojených s úzkostlivými stavmi, chronickou úzkosťou až depresiou. Odborník
vychádza z anamnézy pacienta, keďže presnejší spôsob určovania tohto typu
psychických ochorení nie je možný. Do úvahy sa samozrejme berie aj faktor
dedičnosti, kedy výskyt agorafóbie v rodine môže hovoriť o genetickom
predpoklade.
Samotná liečba sa vykonáva prostredníctvom podania
antidepresív, prípadne liekov proti úzkosti. Tento typ liečby je klinicky
overený, no zároveň sú známe jeho vedľajšie účinky – či už ide o vybudovanie
si závislosti na liečive, ktoré je spôsobené aj zvyšujúcou sa toleranciou
pacienta na účinnú látku.
Zdravá životospráva a psychologické barličky sú doplnkové spôsoby, ako pacient môže svoj stav korigovať. Uvedomenie si iracionality strachu je však výzvou aj pre zdravého jedinca, v prípade chorobného strachu je to pre človeka trpiaceho agorafóbiou veľmi náročné.
Ako môže pomôcť CBD v boji proti agorafóbii
Tak ako pri iných psychických ochoreniach, aj
pri agorafóbii vplýva na stav človeka serotonín, konkrétne jeho nízka hladina alebo
znížená citlivosť organizmu na tento neurotransmiter. Štúdia „Evidences for the
Anti-panic Actions of Cannabidiol“ ukazuje zaujímavé výsledky a koreláciu
medzi liečením panických atakov a kanabidiolom. Podľa zistení dokázalo CBD
aktivovať receptory 5-HT1A
v rôznych častiach mozgu. 5-HT1A sú serotonínové receptory reagujúce na
produkciu serotonínu.
Podobné štúdie ako spomínaná Evidences for the
Anti-panic Actions of Cannabidiol stavajú základy pre ďalšie výskumy, hoci na
základe nich zatiaľ nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že kanabidiol je jediná
nekonfliktná liečebná metóda agorafóbie.
Ak občas pociťuješ úzkosť, za vyskúšanie
niekoľkých kvapiek CBD oleja určite nič nedáš. Nezabudni si však najprv pozrieť
správne dávkovanie a tak ako ku všetkému novému, pristupuj aj k CBD-čku
zodpovedne.
